Nepál-pár tipov i trikov pre glidepackerov-kilometrohltačov

 Sľúbil som, že pár postrehov ako si uľahčiť nielen lietanie ale aj život leteckého tuláka v Nepále.

Dlho mi však trvalo kým som „strávil“ nielen zážitky ale aj suveníry (zápal črievka :D), ktoré som si priniesol z Nepálu. Teraz ako som sľúbil, pustím pár vlastných pozorovaní a tipov pre takýchto low-cost bláznov s padákom, ktorých by napadlo ísť objavovať druhý koniec planéty. Vopred Vás upozorňujem že všetko čo som odpozoroval, je len moja skúsenosť, nemusí to platiť vždy, ale mne sa to prihodilo. Takisto upozorňujem, dva týždne nie sú dostatočne dlhý časový úsek!

 Počásko:

 Pri reklamných letákoch je popísané všeličo, teda hlavne to, čo chcú návštevníci počuť. Keď reklama propaguje rafty, nenapíšu predsa že býva rieka je suchá a trčia holé skaly J a teda vody málo. To isté platí o Pokhare a špeciálne Sarangkote. Pre tých klasických, homehill lietačov to možno stačí...ale ja osobne trpím tým, že za málo peňazí chcem veľa muziky. Keď sa už trepem 6000km, dva dni chrápem kade tade pohodený, hladný a vysolím dukáty za všeličo možné, chcem si aspoň ukrutánsky polietať. Pred odchodom som zbieral informácie od všetkých možných, dokonca aj počas samotnej Hikemalaye som sa pýtal miestnych a  sledoval okolie, ono to dosť napovie.

  Najlepšia perióda-Väčšina sa zhodla na marci, sú totiž „super strong“ podmienky.  Vo februári bývajú ešte slabé viditeľnosti  a častá inverzia. V apríli to ide príliš často do búrok. Ostatné mesiace som neriešil, jednak sa dá lietať inde, jednak písali iba good podmienky J

Takže k podmienkam, z mojej leteckej skúsenosti: Sarangkot je krepý kopec! Prečo? Nedá sa tam vôbec skoro štartovať a vydriapať sa nahor je robota jak na písomke. Všeobecne Pokhara je problematická skrz každo-poobedné búrečky. Tie neustále prinášajú vlahu, čo je aj patrične na zelenajúcich sa poliach a lesoch vidno, nám, padáčkarom kalia zážitok jednak tým, že predčasne ukončujú letový deň už o 4. Hodine a pokiaľ z nich ešte nekropí, tak minimálne tienia a strašia vysávačom.  Počas potuliek som sa spýtal každého kto vedel anglicky ako to tu býva. Odpoveď bola „poor visibility and in the afternoon mostly thunderstorms“ . Ako prosím, to tu ako každý deň leje? Nuž často. Môže za to hlavne masív Annapurny, hodne vysoké kopce smerom na Z,SZ a dostatok vlhkosti (možno aj to jazero v PKH má v tom prsty (molekuly).  Ako som odletel viacej na východ, jednak aj kraj sa menil (suchší) aj tých buchiet navretých popred horiská ubúdalo. Osemdesiat kilometrov na východ mi chlapík povedal že včera (tá najsilnejšia búrka čo som sedel v stane a odplavilo ma) pršalo a všetci sú šťastný, pretože to sa už dva týždne nestalo. Z ďalšieho rozhovoru vyplývalo, že tu majú problém so suchom a tým pádom ja nemám problém s lietaním.  150km na východ už je mega sucho a prašno, to je vončo!

 Keď bola dobrá viditeľnosť, teda aj 20km :D bola to v mojom prípade predzvesť výborného preletového dňa.

VETRY: Prevládajúci vietor je SZ-Z, ktorý sa ale prejavuje od nejakých 4000m výraznejšie, dotiaľ fúka J, JZ v oblasti PKH. Približne od „pokutového údolia“ sa to stáča viac na JZ-Z a zosiľuje. Môže za to závetrie, ktoré tie šupové Himaláje robia. S údolkami som nikdy nemal problém, aj keď som sa ich obával. Nemôžem to však tvrdiť 100%, pretože v skutočne termickom dni som nikdy v doline nepristával, snažil som sa hore, na kopcoch a políčkach. Pokiaľ som aj klesol nižšie a pár krát veru pekelne hlboko do doliny, nebol s tým problém. V Alpách by som už dávno klial pristáty ale tu to vialo furt na kopec.

K samotným preletom: nabudúce keď sem zavítam, štartovať budem už v kopcoch čo majú viacej ako 2000m, nie na Sarangkote. Totiž vzadu počas dobrého dňa je možné o 8-8:30 už smelo dotáčať na 4000m a kým sa to vpredu rozbehne, mať už pajsku odviatu. Zo Sarangu sme sa dvíhali na odlet až tak okolo 12-tej. To je dosť neskoro.

Kempovacie tricky: Problém je tu s vodou, jemná indická prímes krvi v ľuďoch sa nezaprie, vidno to na premýšľaní nad budúcnosťou a následkami (ne)činnosti J. Takže treba mať dačo na filtráciu, ono je totiž ináč ako u nás, ľudia nebývajú v doline ale na kopci takže patoky tečúce sú znečistené hneď od prameňa, kdežto u nás si nadídeš 100m nad chatu a prameň ako kryštáľ. Mne stačilo vodu prefiltrovať a potom UV lampou ožiariť a bolo to. Nechutila skvostne ale účel splnila. V každej dedine kúpiš liter vody za 25 rupees, to je 20centy. Chutí síce hliníkovo ale je čistá.

So spaním nie je nikde problém, zavolajú ťa do chyže celý radi aj keď okrem štyroch stien a ohniska nič nemajú. Dokonca aj na vlastnej posteli nechajú spať, treba však rátať že sú tu všetci krpatý (150-160cm) a tak normálnemu Európanovi bude posteľ prikrátka. Keď som spal v stane poučil som sa že políčka nie sú vhodnou voľbou, najmä okolo PKH. Umne vyspádované, obohnané zemným valom tak, aby zadržali čo najviac vody, takže vás prípadná večerná búrka vytopí ako myši. Ono to môže byť niekedy aj celkom problém, pretože každé voľné miesto je políčkom, ak je to pristrmé tak je to džungľa.

Jedlo: necitlivá huba aj anus sú bonusom J tak ako s trúbením je tu s korenením....máš korenie , dzigni ho tam toľko, že ti aj z päty hnis vytiahne. Istá forma dezinfekcie, ale predsa len, potiť  krv pri obede nie je zrovna príjemné. V každej, aj tej najzapadlejšej dedinke bola „restaurant“  tož búda, kde predávali čipsy, vodu a prípadne ti v nehygienickej kuchyni najväčšieho zrna niečo uvarili a pre istotu poriadne zakorenili. Zvyčajne cestoviny, ryžu, vajce, nejaká zelina...v zapadlých dedinách to stálo euro tj. 100rupees, v meste tak tri. Keby nebolo korenia, tak ani neviem či to nejako chutí J.
Presuny: No, povedzme si pravdu, v takých horách jazdiť na motorových kočiaroch je sranda sama o sebe, keď prirátame aj stav vozoviek a odvahu či aroganciu vodičov, je to už úplná šleha. Cestoval som aj "nóbl" busmi aj stopom tými pravými nepálskymi, o polovicu lacnejšími. nemajú tu žiadne príchody, odchody, autobusky alebo tak...bus ti zastane, teda nepálsky, na zakývanie a ide kedy majiteľ tohto korábu chce.... Ceny sú 250rupees za 100km, ale ludia namačkaný, všade vrecia s ryžou, kurencami. Hovorí sa ž ekeď je niekto natlačený...tak ako sardinky, myslím si že tu to nič neznamená....natlačený jak Nepálci, tak by to bolo lepšie, keďže tlačenici v autobuse dokážu dať úplne iný rozmer.