Ja už o desiatej idem driemať. Ráno je krásne divné, roztrhané altocumuly...si hovorím dnes to bude asi chujovina. Aj tak sa však nachystám šľapať a o pol deviatej vyrážame, po ceste na štart sme stretli Staníka, Oťasa a daľšiu bandu českú :D ktorá prikvitla v noci.
Cestou na štart sa počko vylepšuje a tak začínam cítiť svoju šancu. Na štarte sa to začína zapĺňať miestnymi čehuňmi a div sa svete prikvitli aj slováčiská ako: Duško Lovčický a kopec iných z TT a okolia. Medzičasom sa rozbaľujem a začínam byť nervózny. Miesty borec to nevydrží a hnije ako hruška, treba ešte počkať.
stando na štarte
Po chvíli odpáli aj Staník a Oťas... nastáva moja chvíľa! Po troške obhliadnutia si nakúpim do 17 stoviek na prvý preskok. A potom to už valí, popri kopcoch kotlík plný spolu s Benym tlačíme. Letím v podstate asi piaty alebo šiesty, predo mnou je iba oťas so staníkom, nejaké rsfko, polaris a beny, tých previevam na plnom kotlíku po chvíli :). Mraky zakrývajú vrcholy, sú tak v 1750mnm ale to by sa malo ešte zodvihnúť, tu je tá výška aj tak zbytočná a svah drží.
Stále pred sebou vidím štíhle merkuráče ale neviem rozoznať kto je kto... sú tak dva tri kiláky predo mnou. Prichádza kríza na mrzlom, som tu prvý raz a vidí sa mi že to ma nepodrží ale podržalo i ked mi riťou stískalo, za mrzlim zase neviem nájsť poriadny stupák a tak odlietam na preskok s ledva 1800mnm. Z takej výšky vidím odlietať aj Oťase, hovoriac si " ten predsa vie čo robí!" mastím na plnej šlapke za ním spolu s Benym, ten preventívne radšej nešlape plný a drží si lepšiu výšku letiac viac severnejšie. Nad Kobaridom sa nalepím na svah hovoriac si, "väčšinou sa vyhníva tu tak to neposer a toč hocičo!" pred sebou vidím stále Oťasa ktorý to sype bez jedinej otočky pomaly k zemi..stále si hovorím "ten vie čo robí, trénuje na preteky" a tak nedoberám výšku v jednotkových prdoch. Až pod Stolom ho vidím v podstate už skoro pristávať a teda "možno vie čo robí ale určite to nerobí dobre!!" točím rozbitú jedničku aby som sa dostal nad hrebeň. Stratím tým pár minút ale zodvihnem sa nad úroveň lesa a už to ide, plný kotlík a štvorkové bomby... Presmažím celý Stol a postupne dobieham Petlena, ktorého jediného som spoznal (štartoval zo stolu) a revem naňho zatiaľ čo sa na mňa dosť nechápavo pozerá a neodpovedá a tak mu zdrhám.
preskok za oťasom ponad kobarid
Do talianska už nič zaujímavé ale potom to prišlo....tú dolinu ponad Gemonu nepreskočím, veď to je diaľka a musí fučať ako sviňa.. ale predsa sa vydávam na preskok zo skoro dvoma litrami čo je o dve stovky viac ako mi odporúčala Alina, veriac že to vydá...a vydalo to bezproblémov :D ešte v polke preskoku keď si pre istotu pritáčam, vidím pod sebou sypať Pašíka v sakra malej výške. Na druhej strane ma čakajú kopce samé skaly a stromy a už z diaľky vidím ako tam huláka.
dolina na SV
Samozrejme hneď ako nadletím na prvé rebro už ma cápe hore, tak vyčkávam na zvyšok party Upčkárov a Zdenke Chromcovej aby som sa k nim pripojil v týchto končinách bez pristávačiek. Celkom nám to ide a odsýpa to, mraky sú v dvoch litroch i nosia ako víno.
Beny
a Pašík
Dostávame sa nad priehradu ktorú poznám z matoniho fotiek, začína sa vo mne prehlbovať presvedčenie že by som to mal otočiť, prispieva k tomu svietiaca vzdialenosť od štartu rovná stovke a pomaličky hustnúca deka. Tak sa kúsok za nádržou si ju fotím, ešte kúsok preletím a zvrtnem to mastiac preč, na vlastnú päsť.
kto by hladal pristávačku... nieje tu!!
Po poslednom krízovom preskoku už zostáva jediným problémom vydržať... nosí to pod mrakmi všade ešte aj viac ako by som potreboval, kus ma aj pojalo a tak letím nohy ma už bolia z toľkého speedovania. Bojujem s mechúrom ktorý si žiada svoje a obdivujem krásy Slovinska, mraky sú vyše dvoch a tak vidím Bohnij a možno aj letisko LESCE-BLED s ktorého lietavam v Condorovi. Konečne som dovial na soricu na gpssku ukazuje čosi vyše 200km takže serem na naťahovanie na večer a idem dolu. Konečne na zemi!!!
K čomu som prišiel pri tomto lete?
1. lietanie v alpách aj slovinsku je o tom vydržať, treba mať jedlo, pitie, vymyslenú malú potrebu :)
2. nie je to v normálnom dni vôbec ťažké uletieť cez 200-faiko na svk dlhé 120km je o dosť ťažšie
3. skoro ma to nebaví :D
nakoniec pár fotiek
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára