Na štarte všetko poctivo chystám, vyjedám chlebíky a koncentrujem sa. Na štarte dlho nikoho až po desiatej sa dotmolia lanovkou tandemisti Filip a Hôrka. O 10:20 štartujem, vytáčam stupáčik do mraku v 1800, krása! Je ráno, času mám dosť a tak beriem všetko doradu, pokračujem po hrebienku smerom na Krížnu.
Všade je to krásne naskákané, síce stúpania do dvoch metrov ale dá sa to letieť veľmi pohodovo. Po prvom otočňáku si to pomaličky šiniem na polke speedu cez vysokú na severozápadnú časť Prašivej. Sledujem vývoj na južnej strane NT a rosničky mali pravdu, deknuté, mraky dosť vysoké a to nieje ani obed.
Dokonca si všímam že za hrebeňom je to aj nižšie ako on samotný :( ups. Radšej letím viacej pred hrebeňom a nie nalepený na svahu. Až na do Demänovskej doliny to je rachot, stupák a hneď plný kotel. Na Chopku vidím nejaké padáky rozložené, ukazujem im stúpanie vpredu a po chvíli vidím Tufoza ako mastí za mnou, ale to už letím na otočák ktorý som si kvôli výške základní upravil. Namiesto Ďumbieru otáčam za Krakovú Hoľu. Výhľady sú krásne. Na Holi vidím nejakých pozemšťanov, večer sa dozvedám že to bol Bartek s ktorým som sa stretol pred dvoma rokmi na Donovaloch. Spravil mi aj fotku :) aj ja jemu bez toho aby sme tušili že sa vidíme. :)
Z Krakovky skáčem cez Demänovskú po prvých kopcoch z Liptovskej doliny. Najlepšia časť dňa, silné stúpania, mraky nosia a ja dupem furt plný.
Rozhodujem sa preskočiť ponad dolinu, krížom cez RK kde sa zrobil mrak ako kŕmna sviňa, dotáčam iba dva litre aby ma nenasalo, (poniektorý by vytáčali asi viacej a potom sa ospravedlňovali drístom "podľa QNH je to v poriadku" hoši, treba si výšku strážiť) a smažím popodeň až na Predný Choč. Mraky sa však začali rozlievať a cítim silnejúci vietor z 340°. Proti vetru do závetria a nikde to tu nechodí lebo to bolo dlhší čas zatienené. Keby som lietal "podľa QNH je to v poriadku" tak tu nemám problém. Mne sa to však z duše bridí akokoľvek podvádzať. Rozhodujem sa riskovať a obletieť Choč. V závetrí to troška labzuje ale pohodička, naletím náveterný svah ale ten drží iba v nulkách a tak vylietam dopredu smerom na Vyšný Kubín. Nasvietené pole a lesík dávajú krásny stupák tak si nejakú výšku prikupujem spolu s laminátom ktorého prestúpavam :) darmo on točí sračky po kraji. Vrátim sa naspäť na Predný Choč, po ceste prší žltý dážď zo mňa, predsa už letím 5 hodín. Doberám základňu a rozhodujem sa letieť na ľubochniansku dolinu. Zlý nápad, kým tam doletím, zatieni sa to a zdochne. Preskočím na druhú stranu Ružomberskej doliny a bojujem v sto metroch, fučí údolka ako besná sviňa ale neviem sa vydvíhať, tak sa po desiatich minútach ako sa aj zadekuje rozpačite rozhodnem pristáť.
Nakoniec som to teda nedoletel, jeden stupák mi chýbal, je to veľká škoda. Zobral som si však ponaučenie a pokoru. Skúsim to inokedy.
Nemôže byť všetko a hneď, to by ma rýchlo prešlo. Uletieť 120km trojuholník je predsa len ťažké. Keby to bolo ľahké, tak s toľkými "pomôckami" ako sa to kdesi na východnom Slovensku uletelo, by nebol problém 150km a viac.
TRACKLOG http://www.xcontest.org/world/cs/prelety/detail:durifuk/17.7.2013/08:21
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára