Alpami: cestovanie

  Zo Zvolena vo velkom spechu valíme spolu s Vackovcami, beru ma do Blavky ku Palimu. Celá  cesta sa nesie v znamení debaty o SPP (slovenského paraglidingu v plienkach).   Tomto smere ma Vlado neskutočné pamäte. Kadejaké hydry sedlal ci stromoval.
V Blavke hádžu, chlapíci, do nádherného batmana, celkom slušný objem materiálu všeho druhu. Okrem padákov, korčúľ, jedla,  pitia, surferskeho neoprénu, naradia, spacakov, bicykla je tam ešte kopec vecí ktoré. ..ktoré proste berieme.
  Akonáhle vyrážame v tom stroji nádhernom, cesta je pre mňa absolútne superská. Dokazem totiž cestovať časopriestorom. Zavriem oči a som v Rakúsku. Ešte raz a sne v krajine kde sa veľa dojí, Dojčlande. Oddychujem a vidim ze krofiek v Bavorsku je poriadne. Po ceste sa musíme ešte stavit u Markusa Zeleného kladiva, Grundhammera, po padáce. Potom je uz smer jasný., Interlaken! Muzika vyhráva a pri pohľade na tie grúne mi padá srdce do gatí.
Švajčiarsko ako najhornatejšia krajina na kontinente,  nesklame.  Lanovky, zubačky a tak podobne, sa tiahnu  všade tam kde sa nedá dostať autom. Cesta ku Gréte je spočiatku pohode...ale zdanie klamalo, bo posledný úsek by som sa bál ísť na bicykli, nie to ešte T3 s 300 kilami materiálu a troma chlopákmi ktory sú mimo z tej prírody okolo. Na tých kopčekoch ktoré nezakrývajú mračná sa ladovce  i snehy vyhrali do posledneho detailu....strže, vodopády, kolmé steny. Drevené domy na takých miestach , že na padáku by som sa tam nedostal...presne do takeho ideme. Hotel pochtenalp je na skale  cesta hore...no dovi dopo. Postavený v 1910 ako hraneny zrub a drvivá väčšina vybavenia je pôvodná. No nádhera a tie kopčiská dookola... idem hajkovat bo vo štvrtok idem viať.