piatok 3. júla 2015

Dvojposchodová Sorica

 Pár dní som doma z poslednej vandrovky a už so mnou všetci čerti šijú, lebo počasíčko vyzerá na Alpy. Nejako sa zmotáme a s Máriom opúšťame SlovaKIU. Nadránom rozbaľujeme saky-paky na flečíku to známom, Sorici. O siedmej nás budia roboši s rozbrusovačkou. Noa, veď je sedem ráno!

Nevyzerá to úplne že good, nejaká vysoká a stredná oblačnosť a tým pádom môže ten severík prevládnuť. Na štartovisku tomu veru nie je inak, fúka dole cca 4-5ms. ja sa moc nebojím, lebo podľa mňa to termika prebije.


   Ako na potvoru, keď nadíde jedenásta hodina, privalí sa deka ktorá kryje akurát štart a sever znova prebije. Pritom asi 5 minút dozadu, kým som sa chystal, bol interval, kedy nefúkalo ani mak.


  Kubo s frajerkou a Mário sa rozhodli ísť na Kobalu. Ja ten kopec nemám rád bo je tam vždy ľudí ako smetí. Ja sa lapnem tu a hotovo. Vyšľapem hore k lanovke a po chvíli to odpálim na sever so zámerom presváhnout to zozadu :)


  No ale nevyzerá to ružovo, práve dosť šedo, lebo deka tieni a kto bol na Sorici, vie že z opačnej strany, ku parkovisku, je to viac ako nanič kopec. No ale namotivovaný som, závetrie za tým kopcom na obrázku pracuje a parkovisko mi asi z 50m pustí jedenapolku hore. No paráda, to by sme mali.



  Po ďalší stupák si musím ísť na kopček taký zalesnený, pomerne zavretý ale pustí mi šupu do 2500! popri stúpaní si všímam vatičku naskočenú poniže mňa, asi tak v 2000. Ja točím onakvejší stupák, taký čo má mrak o 500m vyššie.


   Toto som ešte nezažil, mračiská jak svet v 2000 na južnej a v 2500+ na severnej strane hrebeňa, asi väčšia vlhkosť alebo čo. Tie moje sú maličké ale driapu hore aj 4ms, a pritom také malé nič.

To sa potom ľahúčko letí, ani sa nenazdám a som za Kobalou a chlopáke tam na aute isto ešte nie sú.


Ponad tie mraky sa naskytajú nádherné výhľady a rôzne potrhané kumuly dávajú nádych tajomna, veď nože, pozrite si!





Preskok na Stol je ok, i keď z 1700 to nikdy tak úplne nevyzerá. Hneď ma driape 5 hore a SKYDROP hrá "tú našu". Presmažím poväčšine aspoň polku kotlíka, presne ako sa má.

super vecička!

 Dotočím si na 1900 aby naistotu preskočím cez Gemonu, i keď vidím že predpoveď buřanov na xcmeteo neklamala, hodne sa to z Dolomitov dekuje. Letím asi na 90km, stretnem aj nejakého Advance, asi Sigmu, ale otočím sa lebo sa mi to neľúbi, vpredu je naozaj veľa tieňa. Myslel som ako sa tu minule zahrčkal Kosťa.

 
  Preskok nazad na žiletky je ok, daľej je to už len bohapustá svažba, ostatne ako vždy. Kto dotáča, stráca čas. Mňa síce čas moc netlačí ale mechúr statočne. Od Bovca je to rozliate široko-ďaleko, našťastie tie šutre sa nahrievali asi hodne dlho, tak to nejak aspoň drží, pod Krnom lovím dosť nízko ale je to už nasvietené, takže niečo popustí.


Mraky spadnuté na dvetisíc a vietor zo západu, to je typický večer a cesta nazad. Pár krát musím i dotáčať, bo ma spláchlo za rebrami ale voľajak sa vydriapem... naťahovať sa mi to už nechce, však čo, odletíme nabudúce niečo  mocnejšie.


  Ľondovačka v závetrí na parkovisku na pána. Posedkám si, spracem po siedmych hodinách o hlade nejaké tie trenčianske párky s fazuľou, Večer sa zahráme na skautov, pri ohníku opečieme a je nám hejahou!

Zo Sorice som letel sám.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára