Klasický to príbeh, stopom do Brna, kde ma večer naberú Pašík, Juran a David. Prechrápem celú cestu na Graif ako správny spolucestovateľ :D . Spíme kúšťok pod štartovačkou, klasicky, na "čechúnov" len tak voľne pohodený v lese. Celkom mi ťahá na nohy, lebo v noci mi navlhol starý páperový spacák a predsa, pofrontálka ako prasa, 1500mnm minimálne robí svoje. Ráno vyšľapeme na vrchnejší štart.....
Sme na štarte o pol desiatej i keď vraj sa vrhajú tý najodvážnejší okolo jedenástej. Celkom je veselo, lebo pribehnú kurzíci, vytasia padáky a rádio, pustia techno na plné pecky a ako keby boli pod vplyvom, veselo si na štarte tancujú. :)
Mraky idú šibko od severu a rastú. Občas fúkne z JV, ale som tu úplne prvý krát v živote tak neviem. Ale evidentne mi to nevadí, skáčem do toho z našej skupiny prvý. Pašík s ktorým máme spoločnú frekvenciu i motiváciu obletieť toten krumpel dookola, sa nejako zasekáva. Snažím sa ho čakať ale potom už nevydržím a vydám sa mrcasiť v mizerných výškach smer západ. Mraky tak v 2300 a kopce tiež. Keď krúžim popri vedení tak blízkoooo, napadne ma akýsi rozhovor ktorý už ani neviem kto viedol ale podstatné je, že ten "stupák ide presne od vedenia, ak priletíš pod vedením, ide cez neho a nezodvihneš sa" Neviem kto to hovoril a či to vôbec bolo pre tento prípad, ale vidí sa mi že hej, tak to tam zvŕtam, na vedenie tlačí ma ale dajak sa cez to prehupnem.
Pred Lienzom ma kus pribíja údolka a hlavne neviem či to mám risknúť a preskočiť to s tak malou výškou až ma počas nulkovania dobehne konečne Pašík. A ten valí ako keby nič, spolu s Rigidom.
Preletíme cez dolinu, Mám navrch lebo mi to oproti Rigidu a Pašíkovi točí omnoho lepšie. Zo stupáku ma však pomerne nízko vyženie nasraný orol. Vidím ako mi preletí rýchlo tieň cez krídlo a vrhá sa naňho (ono teraz spätne sa nečudujem, dostal chuť na zajačika?). Ziapem, rukami mávam ako gašparko aby som ho odohnal, ale on má na háku (pazúre). Letím radšej preč a potajme dúfam že mi zvrchu nič nerozdriapal.
Mraky cestujú stále a veľmi rýchlo zo severu ale niečo nastúpame, Pašíka nechávam dole, lebo bublina bola hodne úzka a mne to točí naparádu. Mrcasíme sa smerom na severný otočňák, nízko a popri svahu ale však je to kúšťik.
Pri jednom jazere vysoko v horách stretám lamináta a celkom ma začína skladať. Fúka kadejako.
Nakúpim čosi okolo troch litrov a vydám sa ďalej. Pašík sa zdvíha hodne z nízka a tak letím iba tak nazdarboh. Dúfam že tu ešte ten sever neprebije čomu nasvedčuje najmä rýchlosť, samozrejme až dokým neklesnem na úroveň kopca kde sa chcem zdvihnúť. Tam sa otočím o 90° a fúka das na cúvaka. Rozhazujem rukami ako bábika v tom motúzikovom divadle, len aby som poskakujúci Aspeník udržal nad hlavou. Keď z toho závetria vypadnem, idem radšej tahet. I tak tu nieje moc čo naťahovať, v Graife sa isto nerozhoduje.
Výhľad na východ je dychberúci, oči vyvyľujem na krásne rovnú a širokú dolinu s políčkami všetkých farieb. Ani nestačím na budíky pozerať...kreslia 55-60 po vetre....hm fúka no.
Pri akejsi rúre a zubačke vytočím čo to dá, prehupsnem dolinu na pohodku, všade to tu driape nahor. Priletím si po rogalá a stredom ich (povedzme že náhodne aby sa lešenári nehnevali) dostúpam :)
Akonáhle vidia Zajo reklamu, kričí na mňa Vlasta Bartas že či som to ja. Svet je malý a nebesá ešte menšie, takto sa stretnúť náhodne vždy poteší.
Dokúpim do kozmu a idem si to pekne uzavrieť. Tak polietal som si, objavil ten ospevovaný terén...a okúpal sa dole v jazere... parádička!
Toto je už asi 17 let so Skydropom ale tomu venujem článoček v priebehu týždňa.
http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/10.7.2015/08:43
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára