pondelok 17. augusta 2015

Transbalkan: deň prvý

  Dnes sme sa rozhodli pre 198 km dlhú verziu preteku Transbalkan Hike&Fly. Začíname v horskom sedle vo výške cca 1300m. S odbitou dvanástou hodinou vyrážame vpred. Mračná sa váľajú v úrovni kopca, niektoré dokonca pod. Všade je mokro, pretože fronta bola výdatná. Postupne zrýchľujeme tempo. Na otočák je to cca 8km, asi 6 vzdušnou čiarou.


Je to po trávnatom hrebeni s možnosťou hocikde odštartovať, avšak cestou tam sa ledva stebielko pohne. Asi 1km od otočného bodu už cítim že by to presvažiť išlo. S pretekárom ktorý robil supporta tímu USA4 (Dave Turner) občas i cválame. Priamo na otočáku nás presmaží pár metrov nad zemou Sigma. Nuže čas naozaj sa do toho oprieť. Pobehnem kilák, a odpálim to. Svažím pomerne plytký hrebeň. Mrokáriky sú tak do sto metrov nad kopec.

   Po cca 6 km musím pristáť. Hrebeň sa začína zalesňovať a klesá do sedla kde sme štartovali. Kým balím, prelietajú ma chlapíci. Mojím plánom je sa vydriapať kúsok na tie vyššie kopce vzadu, lebo viem, že po hrebeni to pôjde ako víno. Je totiž súvislý, trávnatý a nafukovaný iba jemnúčko po kose z JZ-Z čo nahráva do kariet.


  Som aj patrične najedovaný, pretože ma prelietajú chlapci, najmä Radzikovsky. Ono to však nie je žiadna výhra, ešte to po rannej fronte nepreschlo, od doliny to moc nechodí a zalesnená časť je dosť plytká, nedá sa svahovať. Tá dôležítá pol hodinka mi naozaj pomôže. Keď sa drapnem pod mrak v 3ms stupáku, dostupy sú okolo 2000m. Nastáva jazda. Popri svahoch minimálne tak nádherných ako naše Fatranské grúne, akurát že je to hrebeň od nevidím do nevidím! Radosť lietať!!! Zo začiatku si ešte pritáčam, no postupne už iba svahujem, ťahá to hore. Až na kopci, ktorý som pre svoje potreby nazval Bulharská Krížna (btw strašne mi ju pripomína) musím nakúpiť čo sa dá. Tu sa totiž stáča vietor z druhej doliny z JZ na JV a teda letím jemne proti. Alpina ktorá viala so mnou až sem, ponára sa do doliny. Letím sám, trafím dobrý stupák, potom druhý až do mraku. Dobieha ma ale deka ktorá už na štarte bola v dohľadne a končí moje nádeje na dolet do Sopotu. To bol môj tichý cieľ na dnes.
 
  Popri svahu sa snažím niečo nájsť ale je to dosť problém, JV vietor a zo Z nasvietené rebierka (boli nasvietené pred cca 15min) nerobia dobrotu. Keď klesnem pod 1000m, vyletím ponad muničné sklady ukryté v lesoch a krásne držia, minimálne mám opadanie do 1ms. Hmmm možno som mohol skorej toto urobiť, doletel by som ďalej.


 Pristanem za dedinou Iganovo a ešte vo vzduchu šípim zlobu. Rozbehlo sa za mnou totiť aspoň 20 cigánčiat. Chytro stiahnem padák do kvetu a utekám na hlavnú ulicu medzi obyčajných ľudí. Takže sa chalankovia otočia a nehajú ma tak. Zbalím si pakšamenty a hneď je tu support. Napijem vody, kuknem live tracking a vidím že mám nejaký náskok, takže nemusím moc utekať.


  Cesta mi zaberie dobrú hodinu a pol a aj to zozačiatku utekám, neskôr to striedam. Všímam si včerajšie skoro londovisko. Totiž vojenskú strelnicu nad ktorou som mal cca 20-30m keď ma zdraplo nahor. Trojmetrový ostnatý plot, chlapík v mundúre s ákačkom a psiská... hmmmm, ďakujem že ma napadlo že sa musím radšej odtiaľ zodvihnúť....heheh!
  V Sopote ma odchytia organizátori a chcú rozhovor... :D nepripravený som takže môj príbeh veľmi zmysel nedával, ale slubujem, nabudúce si pripravým kvetnatú reč, ak ma pristavia, samozrejme!



   Na pristávačke ma už čaká Kubo s uvareným čajom, zohriatym guľášom od mamky a vyprážanými kuracími prsiami....mmmm zaslúžene??

Ležím v aute, domordovaný celkom a som rád že môžem ležať, na kapotu klepoce dážď. Zajtra sa to podľa GFS upravilo na celkom bombový deň. Ak to výjde tak ako kreslia, možno to dobúchame do cieľa už zajtra, tak drže palce a sledujte live tracking.
Track 1: http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/11:05
Track 2 http://www.xcontest.org/slovakia/prelety/detail:durifuk/17.8.2015/12:19

1 komentár: