O piatej zvoní budík, Kubko ako mátoha zmátožená, varí mi vodu na zaliatie sušenej strovy, ja si popíjam redbull. Vietor dobre že stromy neláme. tak tu preťahuje. Ej stočertov aj s predpoveďou, však to také nemalo byť!
Tma-tmúca, okrem hukotu vetra nikto a nič ani nepípne. Či sú v Španielsku lenivé aj zvery či čo? Brodím sa spomínanou kombo zmeskou papradia s pichliačmi a jak dumám, tak dumám, je mi jasné že nepoletím...normálne. Iba že by som pretekal...to poznáte...na krv, vtedy áno. Nejaký ten kilometer predomnou zápasí s vetrom a papradím aj Garin, akýsi to frantík. Podľa Livetrackingu to zabalil, kráča po vrstevnici ďalej. A bárs nečudo, však moju chatrnú schránku telom zvanú, vietor temer uchytí. Nuž z tohto nebude nič...dlhý nos a poďho v Garinových stopách. Ako cesta klesá, na konci hrebeňa fúka už pomerne, ale naozaj len pomerne znesiteľne. Tož 10-12ms...to by pretekársky letieť aj šlo. Garina vidím pod sebou, dupať po asfalte...nuž, vytriem mu kocúra!
Kombo na zemi (papraď+pichliače) mi dosť bráni v štartovaní ale našiel som kúšťok, kde by to šlo. Rozbalím sa do podkovičky, bohovsky dobre skontrolujem všetko, najmä speed a už len dúfam. V čo? Ako nie po prvý krát a veruže nie ani posledný, prajem si pri štarte do vzduchu len jediné...že som to odhadol správne, tj. môžem to zvládnuť. TRACK
Ťuknem áčka, 20m som poskočil vzad, kým sa Avax nad hlavu dostal a už aj ma berie hore i pučím plný speed. Hore a na mieste. Ale Avax ma nesklame, otočím sa málinko na kraba a už to aj ide, celkom mi vietor pomohol a neskôr, počas tých pár km, dosť zoslabol vplyvom závetria ktoré mi robili kopce vpredšie. Keď vyľondujem pri ceste, som aj celkom vytrasený ako nie po prvý a veruže ani posledný krát. Ale nemusím chodiť! To mi už aj Maurer prízvukoval na Bornes. Leapfrogy ťa pošetria do kritických situácií, keď naozaj treba zabrať a bežať, drtiť. Samozrejme, neviem to tak ako Šampión..ale len opakovanie a neustále zlepšovanie robí majstra.
Kým ma dobehnú chaloši vo vozidle podpornom, už sa aj driapem znova na kopec...aj keď zase mláti so stromami ako keby boli z papiera. Nuž, hádam to zoslabne, myslím si. Zase mi dochádza voda, suším, slnko pečie, kopec sa nado mnou čnie. Naveľa-naveľa nájdem napájadlo a ďalšia Suchotyssea je za mnou. Dokonca aj vietor poľavuje na rozumné hodnoty, občas umožňujúce aj dopredný, letecký pohyb na plachietke. Okamžite som rozbalený a fuk do toho. Presvažil som zopár km, pristál v kombe (pichliače+pichliače a ešte raz pichliače a k tomu dve ovisnuté paprade, aby ma to zmiatlo) 15 minút teda vymotávam šnúročky v 35° svahu i teplote okolitého vzduchu. Chytro sa predrať kriačiskami, dnes už s dlhými nohavicami, ktoré už so mnou všeličo preskákali-prekráčali-preliezli...tak dnes už žiadne škrabance!
TRACK
Support ma nachová pod krásnym platanom s výhľadom na pekne zelené kopce naokolo a samozrejme všadeprítomnými konečnými produktami kravského či konského trávenia...aspoň dotvárajú atmosféru, vnem je to ale trošku aj silnejší ako by som si prial...
Po jednom neuspešnom zlete v bezvetrí a úpeku, pokračujem do sedla smerom na 2TP, dvojtisícovku Orhi. V sedle čosi pofukuje, premotkám sa čo najvyššie, dokonca pod supiu párty. Sedia na kameni a škriekajú po sebe, ako rozbalím avaxa, schytia sa na krídla a ukážu mi fajanový stupák, niečo dotočím a potom ešte raz a proti vetru ma ale nechce pustiť, ušetril som však niekoľko km asfaltu nohám a aj urýchlil presun. V horúčave prekladám nohy na ďalšie štartovisko, ono totiž je to tu dosť vysoké ale aj plytkô ako scenár Hornej-Dolnej, nie je dobrého miesta na štart. Musím prejsť ešte niekoľko kilometrov kým sa na vhodné miesto dostanem...a potom konečne sa ide na to! Šup a som v nebi...dotáčam poriadnu výšku, pokračujem v nádherných výhľadoch na TP2.
Panoráma až strach pozerať, naozaj...kopce ako kráva, holiny a ďaleko predomnou aj skaliská....a ja nad tým všetkým? TRACK
Musím ale vyľondovať, mám totiž pretočený speed cez hlavný popruh a aj pravý voľný koniec som nanič zapol. Nevadí, pred turistami na hrebeni pristanem, za 10s to všetko prerobím a ide sa na to. Nakúpim snáď 3000m a poďho ďalej. Posadil som sa už o nejakej šiestej. Síce nič moc, mohol som to ináč vymyslieť ale to je teraz už jedno. Dôležité je že som ešte s dvoma , troma uleteli hlavnému pelotónu, ktorý je prikovaný k zemi ešte ďaleko pred TP2. Spíme v nádhernom prostredí
Prvá trojka (Maurer, Durugáč a Mayer, nám uleteli o naozaj hodne). teraz spätne by som asi radšej utekal ako o život za nimi na svoje posledné dnešné štartovisko a nohy nešetril, nuž ale po bitke je každý generál...a ja si to zapamätám!
Nejaké čísielká: Nachodené: 25km, chodením nakúpené (výšky) : 2570m odviate: 43km
ĎALEJ--->
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára