Pekný deň za nami a nový osobák i keď iba o 500 metrov :D nuž aj zajtra je deň. Do skakavenia, priatelia.
piatok 17. januára 2014
Deň trinásty: mraky ako vnady
Ranná klasika, okrem toho že som sa skoro vôbec nevyspal čo značí že to dnes pôjde :D. Po štarte formula jeden. Po desiatich kilometroch začína jazda, prevažne stále tlačím polku alebo plný kotlík. Predbieham jedného za druhým. V túto rannú hodinu je to dosť risk ale na druhú stranu je to hodne kludné, žiadne silné šupy... no kludné značí, že o pol deviatej nie je problém postretnúť štvorkové bidlo, ale predsa len je to slabšie ako sedem cez obed. Na problémových častiach trošku prefukuje ale nie je to nič neprekonateľné. Na vodopádoch južných a otočkových prefukuje viacej a s bráškom rozmýšľame či neskončíme na štarte. Predbieham asi šeckých lebo dáko zabúdajú tískať. Pred štartom dobieham Leona aj Edieho, kopček za štartom ma pekne preskladá i pre to že prilietam zo závetria. Rozhodujem sa čím skorej preskočiť na prednú hranu a dosť ma to zdržuje bo akosi tu vjeje i nenosí.
Mráčky ktoré sa robia už od deviatej začínajú vyrastať do krásy. Postretá má pár päťkových bidiel a vejeme cez dedinkové plató celkom svižne, dnes to vyzerá na veľmi dobrú priemerku. Na konci hrebeňa mávame na seba s Leonem a Cypovi do vysielačky hlásim že to na severe preskočiť isto pôjde. Za pár rebierkami je fasa bordel, celkom ma skladá ako obrúsok. Našúpeme výšky a letíme na preskok, trošíčku ale iba velmi málo až vlastne mocne vyrastené mračná. Hodne nízko sa válajú tak v 3500 metroch ale samé majú istotne aspoň dva kilometre. Nevadí, pocucajú trošíčka. Preskočíme vospolek na gurky a kochám sa a natáčam džunglu v troch tisícoch, namakaný vodopád i krofky čo sa tu pasú. Pozerám že pred nama valí Edi ktorý nám naložil na dedinkovom plató nerátaných.
Mraky nad trojtisícovkami cucajú ako mladé nemluvňa, poctivo a stále. Naťahujeme to na sever priamo ale mne nejako to šťastie nepraje a Cypo ma opäť prečaďuje!!! Otáča sa hodne ďalej ako ja, no do dupy mne sa proste tak ďaleko nechce. Valím si to pred ním popod mráčky, fotím i natáčam. Na hlavný hrebeň musím presvahovať chtiac-nechtiacť. Pár razy ma poskladá ako čínsky, hoc maloletý, robotník skladá iPhone. Nakupujem riadnu výšku pretože sa tu rozlieva mrak jak mäsitý ako prasačie cecky :D hodne vystrelil kumulonimbus kdesi z trojtisícoviek, smerom na Eldored z neho dokonca chčije a nie slabo. Ej bisťu hovorím si keby toto ja som vedel! Leone mi rozprával aké tu bývajú búrky, minulý rock tu sadal v húľave 90km/h groundspeed. Ujej takú ryhu musel vyorať že černoškovia mohli rovno bandurky či kukuricu do nej sadiť! Nechcel by som zažiť podobný pocit, byť oráčom pracujúcim vlastným zadkom. :D Chvalabohu že žiaľbohu že chvalabohu (ako by Gašparko isto breptol) nakúpime poriadne do 3500 a podarí sa nám to preskočiť. Stupáky sú síce pomerne mocné, ale cítim sa ako sáčok, rozhadzuje so mnou ako keby som bol nič. Vytočiť a plný kotlík, bordel nebordel. Ako sa dostávam naspäť na útes, radšej mu neverím a pre skorosť času (priemerka ja fantastická, po Cypovi najlepšia zo dňa a to na 230+ čo značí nie čistá svažba) si poriadne dokúpim nech nezaľondujem tesne pred štartom.
Nad štart prilietam v takej výške že musím špirálou metať k zemi. Potom pár wingoverov a svah nedrží takže krásne zhučím za pomerne mastnej kliatby dole na pristávačku zaľondovať. Dole sa zase zhúkne kopa nedočkavých černoškou čo chcú šetko chytať a samozrejme zarobiť. Ja toto už tak neznášam že hneď ako zaľondujem, vyznačím okolo seba kruh a nech sa všetcí pracú tahet lebo bude zle. Jeden týpek, temný ako samotná satanova prdel, skúša na mňa drsné tricky že mu mám zaplatiť za ľandovanie. Reku kámko, neschovávaj sa tam za piatich spolutemnochov a poď mi tu povedať kto si, koľko chceš a aké máš na to právo (v hoteli hovorili že si naňho máme dať pozor bo je to zadarmo a on chce očadiť). Keď vyklopí sumu popod fúzy, velmi jasne až tak že jasnejšie ani nemôže byť, mu naznačím nech sklapne po mu sklapnem ja. Taký naprdený som už dlho nebol. Chytro sa zbalím a odchádzam, týpkovia motorkáristi v páperkách! si už brúsia zuby na zárobok ale keď ohlasujem že si kopček vyšľapem, nerozumejú. Merám krásnu klukatú a kameňmi či kriakmi a miestami... produktami tráviaceho traktu lemovanú cestičku až na štart.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára